DENNÍK ANONYMNÉHO PREJEDAČA - krátke príbehy a úvahy

_______________________________________________________

Vyhlásenie: Príbehy a úvahy, ktoré sú uvedené v tejto časti stránky, sú názormi, príbehmi a úvahami výlučne  jednotlivých členov  OA a nereprezentujú názor OA ako celku.

__________________________________________________________________________________

Príbeh č. 1 - Silvester 2021 (prejedačka)


Tradičné slovenské Vianoce a Silvester sú okrem iného typické prehýbajúcimi sa stolami. Tieto Vianoce ani pre mňa neboli v tomto iné a ako nutkavý prejedač som to s jedlom opäť raz nezvládla. Neuľahčila som si to ani tým, že vrámci príprav rada pečiem a chystám pre rodinu (a samozrejme zrejme hlavne pre seba) veľa druhov a veľké množstvá, som predsa dobrá gazdiná.

Ináč tomu nebolo ani na Silvestra, keď už počas dňa mi od kamošiek chodili fotografie či už z prebiehajúcich kuchynských príprav na oslavy konca roka, alebo už priamo hotové plné stoly, za ktoré by sa nemusela hanbiť ani kvalitná cateringová služba. Otázku “koľko ľudí k vám príde?” som si tentoraz odpustila – jednak je predsa lockdown a taktiež, pamätala som si, že som už v minulosti som príslušné hostiteľky nechtiac touto otázkou uviedla do rozpakov, keď odpoveď bola “nikto, iba my štyria”. V programe OA som necelý rok, takže to, že som nutkavý prejedač, už mám sama pred sebou úprimne priznané. Preto som celý deň zvažovala, ako naložiť nielen s prichádzajúcimi foto-inšpiráciami ale aj mojou vlastnou tradíciou urobiť túto noc výnimočnú – ako ináč jedlom. V duši som cítila, že prehýbajúce stoly pre nás štyroch už naozaj nie sú v poriadku. Zvolila som teda alternatívu menšieho zla – v obchode som “pre deti” (snáď nie pre seba!) nakúpila pár balíkov slaného, a upiekla „len“ jeden druh niečoho slaného. Bola som na seba hrdá, že predsa len nastal v mojom spôsobe uvažovania nejaký posun. Ako veľmi som sa mýlila. 

Bolo cca 21.00 h a ja som si uvedomila, že som v obývačke sama a kŕmim sa všetkým tým, čo som pre nás štyroch nachystala. Staršie dieťa sa hralo na PC a muž uspával mladšie – nevyzeralo to, že by sa niektorý z nich v blízkej dobe mal v pláne k mojej oslave pridať. V telke nič nebolo. V jednej ruke som teda držala mobil a prezerala sociálne siete, či sa niekomu inému v živote nedeje práve niečo oveľa zaujímavejšie (moja závislosť číslo 2) a druhou rukou som sa kŕmila bez toho, aby som do toho taniera čo I len pozrela. Ak by mi tam niekto medzitým nastrčil ešte hýbajúceho sa kraba, všimla by som si to až príliš neskoro.
Zrazu som však precitla. Pýtam sa samej seba: “a ty čo akože robíš moja???!!!”. Žalúdok už hlásil
poriadny diskomfort, o psychike ani nehovoriac. 
V tej chvíli mi napadlo, že niekomu zavolám. Inému členovi OA – inému prejedačovi. Bolo mi jasné, že moja noc sa už zachrániť nedá, bola som zo seba znechutená. Možno sa nám ale podarí sa navzájom nejako povzbudiť? Alebo to bude len fajn rozhovor a zaprajeme si všetko dobré do nového roku. Za ten telefonát som vďačná. Keď kolega prejedač telefón zodvihol, dozvedela som sa, že v snahe ochrániť sa pred nástrahami, ktorým som ja neušla, sa zašil v práci a radšej tam upratuje a doháňa resty – v silvestrovskú noc (!). Celé mi to došlo - akí sme voči jedlu skutočne bezbranní. Niektorí sa snažíme ubrániť sa zubami-nehtami, prácou, upratovaním....  iní si pokojne strelíme gól do vlastnej brány bez možnosti vyhovoriť sa na iných. Aké bolo moje prekvapenie, keď som zistila, že to nie ja idem ratovať jeho abstinenciu od prejedania sa, ale on zachráni tú moju. Po našom rozhovore som si dala žuvačku a od toho momentu, až do konca noci som už do úst nedala ani jedno jediné sústo ničoho. Síce nemôžem povedať, že som v silvestrovskú noc 100% abstinovala od prejedenia, ale nástroj “telefonovanie” ma zachránil od absolútnej fyzickej a psychickej katastrofy. Spať som šla s relatívne prázdnym žalúdkom, fantastickým pocitom zo samej seba – prvýkrát odkedy si pamätám, som nešla spať prejedená, nafúknutá, boľavá na tele a na duši. A za to ďakujem. Viem, že jedna lastovička jar nerobí. Ale skutočne verím, že takýchto “precitnutí” spojených s ochotou prestať robiť to čo robím, bude v budúcnosti viac a viac.

Anonymná prejedačka, 1.1.2022

_________________________________________________________________


Príbeh č. 2 - Silvester 2021 (prejedač)

Uvedomoval som si, že Silvester 2021 bude pre mňa s veľkou pravdepodobnosťou rovnaký, ako tie predošlé. Zápas s vlastným prejedaním s menším, či väčším úspechom. Chcel som sa tomu nejako vzoprieť a aj preto som deň predtým dôsledne dodržal svoj jedálny plán, aj napriek tomu, že som sa dostal do konfliktu s vlastnou manželkou a spoločenskými konvenciami.
Večer som odviezol dcéru na silvestrovskú návštevu a na čas som sa „upratal“ do priestoru, kde som nemal poruke žiadne jedlo a dokázal som si vyplavovať endorfíny činnosťou, ktorá ma teší a mal som z nej radosť. Bol som síce sám a hrozilo, že opäť moju manželku „naseriem“ tým, že nie som doma, ale riskol som to.

Po hodine práce mi zazvonil telefón. Bol som pevne presvedčený, že je to moja manželka. Pri pohľade na obrazovku mobilu som prekvapene zistil, že je to členka našej OA komunity. Veľmi ma to potešilo a nasledujúcu hodinu sme strávili v nádhernom kosponzorskom rozhovore, ktorý bol venovaný našim emóciám a našim závislostiam. Počas rozhovoru som konštatoval, že som hladný ako pes, že som zatiaľ jedol podľa svojho jedálneho plánu a je práve čas keď sa pravidelne kompulzívne napchávam a zámerne som v situácii, že nemám čím. Preto sa ma pri ukončení nášho rozhovoru moja kolegyňa prejedačka opýtala, či teraz, keď pôjdem domov, si „dám niečo malé“. V tom momente som si uvedomil, že ak to urobím, abstinovať už nebudem a preto som povedal, že „Po tomto nádhernom rozhovore si nedám nič. Ak by som to urobil, abstinenciu by som už neudržal.“ V tom momente som cítil, že to asi ustojím až do rána, aj napriek tomu, že som mal ešte po polnoci ísťpre dcéru a do postele som sa mal dostať až dlho po polnoci.

Dohodli sme sa, že si ráno napíšeme, ako sa nám darilo.
"Ahoj ..., ustál som to. A Ty?"
"..., nástroj telefonovanie mi včera ukázal svoju pravú silu. Išla som ti "len" volať, že ako sa držíš (snáď
lepšie než ja), vôbec mi nenapadlo očakávať, že otočí môj priebeh večera o 180st. Naozaj som si po telefonáte dala žuvačku a už som do úst nevzala NIČ z toho čo bolo na stole. Včerajšia noc mohla dopadnúť katastrofálne, vzhľadom na to, ako začala. No prvýkrát, čo si pamätám, som po Silvestri nešla späť boľavá, nafúknutá a znechutená zo seba a celonočnej prejedačky."

Anonymný prejedač, 2.1.2022


___________________________________________________________________________________

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu